Pre zákazníkov: +421 48 414 58 56
Váš nákupný košík je prázdny!
Muži, mládenci či malí chlapci pobehujúci s vedrami ľadovej vody, ktorá končí na jačiacich príslušníčkach nežnejšieho pohlavia, a nie vždy úplne neškodné šibanie farbami žiariacimi korbáčmi. A to všetko vraj v najlepšom záujme dotknutých dievčat či žien, keďže im to prinesie rok plný zdravia a nehynúcu krásu. Zdajú sa vám naše veľkonočné zvyky trochu bizarné? Ak áno, tak nie ste jediný. V rebríčku najbláznivejších zvykov popredného britského časopisu Wanderlust zameraného na cestovanie, nám tieto naše tradície vyniesli dokonca prvé miesto. Rozhodne však nie sme jediná krajina na svete, ktorej veľkonočné tradície vyvolávajú úsmev, nepochopenie či priam pohoršenie.
Hlavnú úlohu v mnohých zvykoch zohrávajú vajíčka ako symbol zrodu nového života. Maľujú sa, varia sa a jedia sa, no dajú sa použiť aj oveľa zaujímavejšie. V švajčiarskom Berne sa na námestiach stretávajú ľudia všetkých vekových kategórií s uvarenými a ozdobenými vajíčkami v rukách a pokúšajú sa prasknúť vajíčko svojho súpera. Podobnej zábave holdujú aj niektorí Rusi. Bonusom je, že víťaz si môže niečo želať. V Amerike zase deti vajíčka kotúľajú lyžicami s dlhými rúčkami – a to hneď po trávniku pred Bielym domom. Obľúbenou detskou zábavou býva tiež hľadanie vajíčok, ktoré najčastejšie schováva veľkonočný zajac, no nájdu sa aj „exotickejšie“ verzie tohto zvyku – v Nemecku môžete naďabiť na veľkonočnú líšku, kohúta, bociana alebo kuriatko.
Okrem už spomínaných vajíčok sa dá rozbíjať aj kadečo iné. Napríklad na Korfu takto končia hrnce, panvice, džbány a ďalšie hlinené nádoby. Ak sa na tomto gréckom ostrove vyberiete počas Bielej soboty na prechádzku, mali by ste si dať pozor. Ľudia riad vyhadzujú z okien a rozbíjajú na ulici. Zbavia sa tak vraj všetkého starého a pripravia sa na nové. Na Bermudách zase vzduchom lietajú šarkany. Ich konštrukcia tvarom pripomína kríž a ich stúpanie k oblakom pripomína zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Ježiša Krista.
Ohňu sa oddávna pripisuje ochranná funkcia, a tak je súčasťou aj mnohých veľkonočných zvykov. V niektorých častiach Nemecka ľudia zapaľujú vatry, v ktorých končia zoschnuté vianočné stromčeky, v iných zase veľké drevené koleso naplnia senom, zapália ho a spustia dole kopcom. Ak sa mu podarí dostať až dole bez toho, aby sa rozpadlo, ľudia sa môžu tešiť na bohatú úrodu. V niektorých oblastiach škandinávskych krajín sa deti prezliekajú za čarodejnice alebo si obliekajú tradičné kroje a prechádzajú sa ulicami prosiac o čokoládové vajíčka. Dospelí sa k nim pridávajú podvečer zapaľovaním ohňov. Vo Florencii zase horí, alebo presnejšie vybuchuje, krásne zdobený voz. Je súčasťou procesie, ktorá prechádza ulicami mesta, aby sa zastavila pred známou katedrálou Santa Maria del Fiore, kde kňaz zapáli rozbušku, ktorá spustí ohňostroj.
A na záver ešte jedna naozaj špecifická tradícia, ktorá sa v Nórsku drží už od roku 1923 – Veľkonočný zločin. Údajne sa o ňu postaral jeden z autorov kriminálok, ktorý reklamnými správami pripomínajúcimi skutočné správy o vražde propagoval svoj nový román práve pred Veľkou nocou. Odvtedy sa v tomto období výrazne zvyšuje počet ľudí, ktorí detektívky čítajú alebo pozerajú v televízii, a súčasne sa vydávajú limitované edície detektívnych románov či špeciálne minikomiksy.